Keď som začala pozerať film „Nožnicovoruký Edward“ nemohla som sa zdržať smiechu. Podnikavá Peggy pobehuje po celom meste a predáva kozmetiku značky, ktorá si pravdepodobne dosť mastne zaplatila za túto skrytú reklamu. Nič iné nedávali v televízií a tak som tento film neprepla. Zrazu sa v deji objavilo „hrozivé monštrum Edward“ a tým to začalo........na konci filmu som si poplakala. Mnohé veci boli poriadne nadnesené, ale pointa bola taká reálna, že ma to desilo a desí doteraz. Ľudia kvôli sebeckosti, pýche a závisti dokážu zničiť hocikoho a hocičo.
Spoznala som v živote mnoho takýchto „obetí“ ľudskej zloby. Poznáme ich všetci a preto je zbytočné o nich písať viac. Sú to tie najstrašnejšie príbehy o ktorých čítame v novinách a vidíme ich v televízii. A čo tak utrpenie, ktoré nevidíme, o ktorom sa nedočítame? Každý z nás už zažil bezmocnosť a silu ľudskej závisti. Každý z nás istým spôsobom závidel, alebo spôsoboval utrpenie iným. Myslím na tie „drobné“ prehrešky. Keď si spomeniem, koľko som ich v živote narobila...............
Niekedy sa to ani inak nedá-to počúvam z každej strany. Tento svet nás núti, „kamarátom klamať do očí“, „zachrániť si svoju kožu“..........................smutné, ale takto to v živote chodí. Silný vyhráva a slabý je porazený.
Stále v živote hľadám niečo, čo ma presvedčí, že sa mýlim. Že sa oplatí žiť v láske, a dobrosrdečnosti. A nikdy sa nevzdám....aj keď niekedy mám pocit, že je to zbytočné........